Sexuálne deviácie – MEGAPREHĽAD, príčiny, príznaky, liečba a právne postihy

Sexualita k ľudstvu patrí od nepamäti. Nezáleží od spoločnosti ani miesta. Je spojená s našimi životmi a často ich ovplyvňuje viacej, ako sme si ochotní pripustiť. Ide o zdroj zábavy, rozkoše a potešenia. Na druhej strane dokáže sexualita spôsobiť ľuďom problémy. Prináša frustráciu, depresiu, choroby a niekedy aj smrť.

Zo správ počúvame správy o sexuálnych deviantoch. Občas sa nám o nich zmienia aj známi alebo zhliadneme článok v novinách. Väčšinou je naša reakcia negatívna. Ľudia sa často boja neznámeho a toho, čo nechápu. Tento článok ukazuje najčastejšie známe deviácie a snaží sa ich priblížiť bežnému čitateľovi.

Sexuálna deviácia je označovaná tiež ako úchylka alebo parafília. Ide o psychiatrické a sexuologické označenie pre špecifické sexuálne správanie, ktoré sa v danej zemi považuje za poruchu osobnosti. Osoba s nenormálnym správaním sa označuje ako parafilik.

sexuálne deviácie

Obsah článku

Sexuálne deviácie je možné rozdeliť na dve oblasti

Sexuálne deviácie ako čudné správanie

Daný jedinec dosahuje sexuálne vzrušenie len pri určitej aktivite. Patria sem::

 

Sexuálna deviácia zameraná na určitý objekt

Vzrušenie prichádza pri pozornosti zameranej na nesprávny objekt. Ide o tieto úchylky:

  • Pedofília
  • Fetišizmus
  • Transvestitizmus
  • a mnohé ďalšie

 

Fetišizmus

Ľudia s touto deviáciou dosahujú sexuálne uspokojenie stimuláciou neživých predmetov. Najčastejšie ide o ženské oblečenie, topánky, pančuchy a ďalšie materiálne veci.

Slovo pochádza z portugalského feticio, čo značí obsedantnú fascináciu. Dá sa povedať, že každý muž je tak trochu fetišista.

Určitá časť ženského tela je pre muža vždy viac fascinujúca, ako zvyšok. Problém nastáva, keď posadnutosť objektom narušuje normálne sexuálne správanie. Vzrušenie bez objektu potom nie je možné.

Fetišizmus sa považuje za poruchu, pokiaľ spolu s fixáciou na objekt existuje aj nepohodlie. Teda problémy spojené so sociálnym životom, prácou a podobne. Ľudí s fixáciou na vec, ale bez stresu, je možné považovať len za fetišistov. V tom prípade nejde o poruchu.

 

VIDEO: Krátky výklad fetišizmu. 

 

Ženské časti tela ako objekty túžby

Okrem ženských doplnkov typu topánok, rukavíc a ďalších častí oblečenia existuje aj fixácia na ženské časti tela. Patria sem napríklad chodidlá, prsty na nohách, vlasy a podobne. Častá je kombinácia fetišu na telesnú časť ženy a objekt s ňou spojený. Napríklad použité pančuchy a chodidlá.

V niektorých prípadoch dokáže obyčajná fotka objektu vyvolať erekciu. Fetišisti obyčajne držia, trú alebo očuchávajú objekt s cieľom sexuálneho uspokojenia. Tiež požadujú od partnerky nosenie týchto predmetov pri sexe.

 

Druhy fetišu

Pri forme fetišu na neživé objekty je možné rozdeliť preferencie na dve skupiny:

  • fetiš zameraný na tvary
  • fetiš zameraný na materiál

Pri fetiši na tvar rozhoduje tvar objektu. Napríklad topánky so špicatým podpätkom.

Pri fetiši materiálnom hrá rolu materiál, z ktorého je objekt vyrobený. Teda či je z kože, hodvábu, latexu a podobne.

Fetišisti často svoje predmety zbierajú. Sú známe aj prípady, kedy objekty svoje túžby získali krádežou alebo prepadnutím.

Táto porucha je častejšia u mužov a príčiny nie sú presne známe. Rovnaké pravidlo platí pre všetky deviácie. Sú skôr mužskou doménou bez známych príčin.

 

Príznaky fetišizmu

Sexuálne správanie smeruje výhradne na objekt alebo telesnú časť. Muž ťažko dosiahne vzrušenie, pokiaľ nie je prítomný daný objekt. Teoreticky je možné dosiahnuť vzrušenie aj bez prítomnosti objektu. Len vo fantázii. Vzrušenie potom nebýva tak silné.

Pre diagnózu deviácie sú dôležité tieto kritériá:

  • Po dobu minimálne 6 mesiacov má osoba opakované a silne sexuálne vzrušivé fantázie.
  • Tieto fantázie zahŕňajú neživé objekty (ženská spodná bielizeň, topánky a podobne) alebo časti ženského tela (nejde o genitálie).
  • Sú prítomné fantázie, silný sexuálny pud zameraný na daný objekt. Toto správanie spôsobuje nadmerný stres a ovplyvňuje pracovné a osobné oblasti života.
  • Fetišisti môžu vyhľadávať prácu v príbuzných oblastiach. Napríklad pracujú v obuvníctve.
Bežné typy fetišistickej poruchy zahŕňajú napríklad orientáciu na:

  • amputáciu
  • ženské prsia
  • korzety
  • plienky
  • nohy
  • ochlpenie
  • rukavice
  • kožu
  • medicínske potreby
  • tehotenstvo
  • gumu
  • topánky
  • pančuchy
  • plaveckú čapicu
  • pupok

 

Príčiny fetišizmu

Vznik tejto parafílie má pôvod v puberte. Môže sa však vyvinúť aj v priebehu dospelosti. Oficiálne nie sú potvrdené žiadne vplyvy na vznik deviácie.

Niektoré teórie tvrdia, že fetišizmus sa rozvíja počas raného detstva. Teda môže byť určitý objekt spojený so silným sexuálnym zážitkom.

Iné teórie podporujú tvrdenia, že fetišizmus vzniká spolu so špecifickými návykmi naučenými pri masturbácii.

Psychológovia veria, že porucha sa vyvinie v prípade, že je dieťa svedkom alebo obeťou nevhodného sexuálneho správania. V neskoršom veku teda dochádza k imitácii týchto dejov z minulosti.

Niektoré osoby tiež môžu kompenzovať svoju neistotu v normálnom sexuálnom živote. Muž napríklad postráda svoju maskulinitu a potenciu. Má strach z odmietnutia zo strany ženy. Vďaka fetišizmu má moc nad neživými vecami. Svoj pocit neistoty schováva za týmto správaním.

 

Je fetišizmus nebezpečný?

Fetišizmus je v zásade bezpečný. Musí byť v rozumnej miere. Pokiaľ sa mužovi páči určitá časť tela partnerky alebo kúsok oblečenia, nie je na tom nič zlé. Dokonca je možné tento predmet zaradiť do spoločných hier. Problém nastáva, pokiaľ predmet vzrušuje viacej ako samotná partnerka.

Môže tiež dochádzať k prípadom krádeží alebo napadnutia s cieľom získania kusu bielizne ženy. Potom hrozia právne postihy.

 

Liečba fetišizmu

Porucha by sa mala liečiť len v prípade, že obmedzuje bežný život osoby. Fetišizmus je typický zmenou svojej intenzity počas života. Liečba je v každom prípade behom na dlhú trať. Liečebné postupy zahŕňajú tieto metódy:

  • psychoanalýza
  • hypnóza
  • kognitívna a behaviorálna terapia

Lekári tiež volia liečbu liekmi. Určité látky do istej miery zablokujú myšlienky na veci spojené s fetišizmom.

Napríklad liečba antiandrogénmi môže drasticky znižovať hladinu testosterónu. Rovnako znižuje sexuálnu predstavivosť a potláča celkové mužské myslenie.

 

Exhibicionismus

Vyjsť si do parku a vystaviť svoje genitálie na obdiv ostatným väčšine normálnych ľudí nenapadne. Exhibicionisti sú iní. Takéto správanie ich neskutočne láka. V populácii je takto postihnutých pomerne dosť.

Výraz exhibicionizmus pochádza z latinčiny zo slova exhibere, čo znamená vystavovať. Exhibicionizmus má teda vo svete svoju historickú tradíciu. V podstate existujú dva druhy exhibicionistov:

  • sexuálny macher
  • skutočný exhibicionista

 

Vystatovačný exhibicionista

Prehnaný dôraz na svoje vlastné prednosti, úspechy a posteľové výkony. Ľudia s touto poruchou sa radi chvália. Vystavujú na obdiv svoje úspechy v posteli, nadmernosť svojho prirodzenia a počet sexuálnych stykov.

Chcú dokázať, že sú lepší ako ostatní. Naopak, svoje slabšie stránky zľahčujú a snažia sa ich za každú cenu minimalizovať a skryť.

Ľudí s podobnou náturou je okolo nás celý rad. Sú medzi vašimi priateľmi a možno ste taký aj vy.

 

Pravý exhibicionista

Tento typ úchylky je daný ukazovaním intímnych partií a svojej nahoty na verejnosti. Takto pozná exhibicionistov väčšina populácie.

Prečo vystaviť na verejnosť intímne časti svojho tela? Všetko záleží na motívoch daného človeka. Aké podnety ho vzrušujú a po čom túži. Ako veľmi je odvážny a akú reakciu chce vyvolať u svojich divákov.

Exhibicionisti najradšej ukazujú svoje genitálie. Inokedy odhaľujú lono a iné partie tela. Takéto konanie je, samozrejme, nezákonné a väčšinu ľudí pohoršuje.

 

Aký je motív exhibicionistu a kto je v ohrození?

Podľa psychológov ide o takzvanú poruchu sexuálnej preferencie. Typický je dlhodobý sklon k deviantnému správaniu a zážitkom.

K poruche sú náchylnejšie retardované osoby, ľudia s poruchou osobnosti a starší ľudia.

Exhibicionisti na seba chcú strhnúť všetku pozornosť. Chcú prekvapiť, šokovať a vyvolať obdiv. Pre niektorých to je jediná cesta k sexuálnemu uspokojeniu.

 

Aké sú postihy za verejné obnažovanie?

Väčšina žien u nás sa stretla s istou formou exhibicionizmu. Právo vníma exhibicionizmus ako odhalenie genitálu na verejnosti. Väčšinou ide o miesta ako priechody, parky a podobné miesta.

Celý priebeh je u muža obyčajne doprevádzaný erekciou alebo masturbáciou. Ide o najčastejšiu sexuálnu deviáciu u nás. Naviac s veľkou mierou recidívy.

Typ tejto deviácie nepredstavuje pre verejnosť také nebezpečenstvo, ako iné sexuálne úchylky. Exhibicionista nemá žiadny fyzický kontakt s obeťou. Šok môže byť v niektorých prípadoch zrovnateľný so znásilnením. Predovšetkým v prípade detí.

Veľmi výnimočne je exhibicionizmus spájaný s počiatkom sexuálnej agresivity a pedofílie. Niektorí právnici preto požadujú prísnejšie posudzovanie exhibicionizmu.

V súčasnej dobe nie je táto deviácia posudzovaná príliš prísne. Najčastejšie je súdne kvalifikovaná ako priestupok proti verejnému poriadku.

V prípade veľmi agresívneho správania je hodnotenie zmenené na trestný čin výtržníctva. V tom prípade hrozí trest odňatia slobody až na 2 roky alebo peňažný trest v radoch stoviek eur.  

 

Exhibicionizmus je typický pre muža

Ide o úchylku typickú pre muža. Ženy sú takto postihnuté len veľmi vzácne. Je jedno, či je muž heterosexuál alebo gay. Typicky sú exhibicionisti mladí muži do 35 rokov. Po tejto vekovej hranici deviantov výrazne ubúda.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Podrobný článok o exhibicionistoch a ich zvykoch

exhibicionisti

 

Frotérizmus

Muži postihnutí touto deviáciou vyhľadávajú preplnené a zaľudnené miesta. K šťastiu im stačí obtierať sa o druhé osoby. Pôvod slova pochádza z francúzskeho frotter, ktoré značí trenie.

Cieľom frotéra je teda obtieranie sa o osoby opačného pohlavia v miestach s vysokou koncentráciou ľudí. Ideálne sa teda pohybujú v MHD a na ďalších miestach, kde sa vyskytujú davy. Ideálne pre frotéra je, pokiaľ svoj akt trenia dotiahne až do konca, a teda k orgazmu.

 

VIDEO: Frotérizmus v metre v praxi. 

 

Frotéri sú plachí

Táto deviácia sa môže rozvinúť v akomkoľvek veku. Podľa psychologytoday.com sa najviac objavuje u mladých a plachých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov. Niekedy aj u starších, rezervovaných a sociálne odstrihnutých starších mužov. Medzi ženami je táto porucha vzácna.

 

Príznaky frotérizmu

Postihnutie touto poruchou začína intenzívnymi fantáziami a potrebou trieť sa o prsia, nohy alebo genitálie nič netušiacej osoby. Častou fantáziou je tiež trenie sa o panvovú oblasť stoporeným penisom. Najčastejšie zozadu. Toto správanie sa vracia a najčastejšie je k nemu človek zvádzaný na preľudnených miestach.

Ako porucha je frotérizmus diagnostikovaný v prípade, že pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov alebo pokiaľ fantázie znemožňujú fungovanie v bežnom živote a spôsobujú človeku stres a problémy v osobnom a pracovnom živote.

Podobnou úchylkou je tušérstvo, ktoré nespočíva v trení, ale v dotyku na intímnych partiách ženy. Všetko samozrejme nenápadne.

 

Príčiny vzniku frotérizmu

Existuje veľa teórií. Jedna z nich zahŕňa nedostatok možností mať sex so ženou. Iná sa opiera o neschopnosť jedinca kontrolovať svoj sexuálny pud. Korene poruchy sú neznáme.

Rizikovými faktormi sú časté myšlienky na sex. Súbežne sa môžu objaviť aj ďalšie deviácie. Najčastejšie voyeurizmus a exhibicionizmus. Typický je výskyt asociálneho správania, depresia a úzkosť.

Svoju rolu môže hrať aj znásilnenie. Predovšetkým v prípade, keď k nemu dôjde v mladom veku.

 

Právne postihy frotérov

So zákonom sa frotéri a tušéri stretávajú veľmi zriedka. Väčšina žien prípad ani neohlási, pretože sa bojí verejnej hanby. Oveľa radšej sa obeť snaží odísť z daného miesta nenápadne bez toho, aby vyvolala scénu a strhla na seba pozornosť. Často si ženy uvedomia útok neskôr, keď objavia na svojom oblečení zvyšky spermy.

 

Liečba frotérizmu

Nanešťastie ľudia s touto poruchou všeobecne nevyhľadajú liečbu sami. Rady odborníka potom dostanú väčšinou až po súdnom nariadení. Vzhľadom na to, ako rýchlo frotéri a tušéri operujú v preľudnených oblastiach a ako rýchlo miznú, existuje len málo štatistík o úspešnosti liečby.

Štandardná liečba zahŕňa medikamenty a psychoterapiu. Hormonálne lieky a antidepresíva slúžia na potlačenie sexuálnej túžby. Behaviorálna terapia a relaxačný tréning môže pomôcť presmerovať myšlienky inam a naučiť sa zvládať neprimerané sexuálne impulzy.

 

Pedofília

Ďalšia z radu parafilických porúch. Ide o stav, kedy sexuálne vzrušenie a uspokojenie závisí od neobvyklých a extrémnych fantázií. V tomto prípade ide o sexuálnu aktivitu s deťmi, ktoré sú vo veku 13 rokov a menej. Objektom záujmu sú teda deti, ktoré nemajú vyvinuté sekundárne pohlavné znaky (ochlpenie, prsia a podobne).

Pedofili sú obyčajne muži a môžu ich priťahovať obidve pohlavia. Prekvapivo sú títo muži často schopní normálne fungovať v bežných vzťahoch.  

K diagnóze poruchy je potrebné, aby daná osoba konala na základe neodolateľných sexuálnych pudov. To isté platí v prípade, že fantázie mu spôsobujú extrémny stres. Bez týchto dvoch kritérií môže byť osoba pedofilne orientovaná, ale nejde o poruchu.

 

VIDEO: Ako sa cíti a správa pedofil? Hovorí youtuberka Šárka Art.

 

Príznaky pedofílie

Pre diagnózu pedofílie musia byť splnené tieto kritériá:

  • opakované a intenzívne sexuálne fantázie, pudy a správanie zahŕňajúce sexuálnu aktivitu s deťmi vo veku pred pubertou (všeobecne 13 rokov a mladšie) po dobu minimálne 6 mesiacov
  • tieto sexuálne pudy boli vykonané, spôsobujú masívny stres, prípadne komplikujú spoločenský a pracovný život

Diagnóza pedofílie je náročná. Ľudia s touto deviáciou zriedka vyhľadávajú pomoc. Porucha je typická úzkosťou, depresiami a poruchami nálad.

 

Príčiny pedofílie

Dôvody vzniku nie sú jednoznačné. Odborníci tvrdia, že príčiny môžu byť:

  • model v rodine – svedectvo nechcenej udalosti
  • zneužívanie v detstve
  • genetické predpoklady

Dieťa, ktoré je obeťou alebo svedkom nevhodného sexuálneho správania, sa učí napodobňovať tento vzorec správania. Títo jedinci cítia depriváciu pri normálnom sociálnom a sexuálnom kontakte a hľadajú uspokojenie menej vhodným spôsobom.

Záujem o deti ako sexuálne objekty sa začína prejavovať okolo puberty. Pedofília môže byť celoživotná, ale porucha obsahuje elementy, ktoré sa môžu časom meniť (stres, psychologické dôsledky, tendencia počúvnuť svoje potreby).

 

Postihy za pedofíliu

V prípade držania detskej pornografie sú tresty okolo 2 rokov. Za výrobu sú to 3 roky. Šírenie pornografie po sieti predstavuje až 6 rokov odňatia slobody. Pokiaľ dôjde k sexuálnemu styku s dieťaťom, je čin kvalifikovaný ako pohlavné zneužitie a má široký výklad, ktorý by si zaslúžil lepšiu právnu úpravu.

 

Liečba pedofílie

Opäť sa ponúka použitie liekov. Antiandrogény a ďalšie látky na zníženie libida. Tie potláčajú hladinu testosterónu a chuť na sex následne klesá. Je možné použiť látky na liečbu depresie, ktoré sú predpisované vo vyšších dávkach.

Liečbu dopĺňa behaviorálna a kognitívna terapia. Tá zahŕňa:

  • liečbu averziou – pedofília sa človeku rôznymi technikami sprotiví
  • empatiu s obeťou – ukážky následkov pedofílie
  • tréning asertivity – sociálne dovednosti, manažment času a podobne
  • prevenciu recidívy
  • celoživotné sebarozvíjanie

Liečba pedofílie je náročná a môže byť veľmi ťažké liečiť ju. Všetko záleží od ochoty pacienta spolupracovať. Rôzne techniky ukazujú v čase rozdielne výsledky. Dôležitá je predovšetkým pravidelnosť a dlhodobosť liečby.

 

Masochizmus

Masochizmus je ďalší z rady porúch. Postihnutý túži veľmi silne po fyzickej bolesti. Priťahuje ho teda fantázia zmlátenia, zviazania, poníženia či iná forma utrpenia vedúca k sexuálnemu vzrušeniu. Opäť hrá rolu, či postihnutému spôsobia tieto stavy pocity stresu a komplikácií. Teda je možné hovoriť o poruche.

Špecifická forma masochizmu je asphyxiofília. Teda osoba pociťuje sexuálne uspokojenie pri zamedzení prístupu vzduchu. Niektorí preferujú túto techniku v páre a iní osamote. Výsledkom býva, bohužiaľ, aj náhodné udusenie.

Toto správanie sa väčšinou objavuje v ranej dospelosti. Niekedy sa rozvinie z masochistických alebo sadistických hier počas detstva.

 

Príznaky masochizmu

Osoba pociťuje intenzívne opakované sexuálne vzrušenie pri zmlátení, ponižovaní, zväzovaní alebo inej forme utrpenia. Aby išlo o poruchu, musia symptómy trvať aspoň 6 mesiacov a zároveň spôsobovať problémy v osobnom a profesijnom živote.

 

Príčiny masochizmu

Opäť neexistuje jednoznačná teória, ktorá by vysvetlila pôvod masochizmu. Všeobecne však pri parafílii platí, že zakázané sexuálne fantázie sú spoločnosťou potlačované a zakázané ovocie chutí najviac. Keď dôjde k ich naplneniu, je osoba v stave stresu aj vzrušenia zároveň.

Iná teória tvrdí, že masochistické správanie je formou úteku. Vďaka realizácii tejto fantázie sa človek cíti iný a svieži. Rozvoj poruchy môže mať na svedomí výraznú traumu z detských čias (znásilnenie a podobne).

 

Postihy za masochizmus

V tomto prípade príliš nehrozia. Masoschista prijíma svoje utrpenie dobrovoľne. Je potrebné mať dopredu dohovorené pravidlá hry, aby nedošlo k ublíženiu na zdraví. V extrémnom prípade aj k vražde.

 

Liečba masochizmu

Liečenie masochizmu opäť spočíva v zapojení psychoterapie a liekov.

Psychoterapeut má za úlohu zistiť, čo je motívom k tomuto správaniu. Odborník sa snaží odstrániť z mysle osoby všetky motívy, ktoré vedú k sebapoškodzovaniu. V praxi sa vyskytuje aj terapia averziou, ktorá sprotiví všetky budúce podobné konania.

Medzi liekmi klasicky figurujú lieky na obmedzenie testosterónu, ktoré znížia počet erekcií a sexuálnych fantázií. Antidepresíva je možné použiť na obmedzenie myšlienok na sex.

 

Sadizmus

Sadizmus spočíva v pôsobení bolesti, ponížení, strachu alebo iného druhu fyzického či mentálneho poškodzovania. Všetko je spôsobené s cieľom dosiahnutia sexuálneho uspokojenia.

Zahŕňa obmedzenie slobody (laná, reťaze alebo putá), uväznenie, hryzenie, bitie, švihanie a mlátenie.

Pokiaľ má osoba sadistické sexuálne chute a nepociťuje nepohodlie a stres, nejde podľa lekárskych tabuliek o poruchu. O tú by išlo až v prípade, keď by pri praktikách chýbal súhlas partnerky, dochádzalo k narušeniu psychicky sadistu alebo poškodzovaniu jeho obete.

Extrémna forma sadizmu môže byť samozrejme trestná. Hrozí totiž vážne ublíženie na zdraví a smrť druhej osoby.

 

Príznaky sadizmu

Pri diagnóze sadistickej poruchy musí osoba pociťovať neustále a intenzívne sexuálne vzrušenie pri pôsobení bolesti. Platí to aj v prípade, keď si utrpenie iného človeka predstavuje. Nezáleží na tom, či so zvolením alebo bez neho.

Aby šlo o poruchu, musia byť symptómy prítomné opäť 6 mesiacov a spôsobovať nepohodlie, stres a životné komplikácie postihnutej osobe. Pokiaľ je sadizmus v kombinácii s antisociálnou osobnosťou, ktorá nie je úprimná a postráda empatiu a ľútosť, môže ísť o veľmi nebezpečnú a výbušnú zmes.

 

Príčiny sadizmu

Nie sú presne známe. Existuje len niekoľko teórií:

  • forma úteku
  • pocit moci u inak bezmocných jedincov
  • uvoľnenie potláčanej sexuálnej fantázie
  • postupný rozvoj sadistických sexuálnych fantázií

Z praxe môžu byť príčiny aj iné ako tie, ktoré uvádzame.

 

Liečba sadizmu

Ľudia sami pomoc väčšinou nevyhľadajú. Väčšinou ich opäť dostihne právo a je nariadená ochranná liečba. Tá prebieha podobne, ako pri všetkých parafíliách. Teda lieky a psychoterapia.

Terapia zahŕňa rozpoznanie sexuálnych motívov a ich uspokojenie bezpečnejšou cestou. Smeruje teda k prekonaniu pokrivených vzorcov správania.

Antidepresíva a lieky na zníženie hladiny hormónov a sexuálnej túžbe sú tiež vhodným variantom.

 

Transvestitický fetišizmus

Táto porucha je typická pre heterosexuálnych mužov, ktorí nosia ženské šaty, aby dosiahli sexuálne odozvy. Nosenie týchto šiat im prináša uspokojenie a sexuálne vzrušenie. Prezliekanie začína najprv v malých krokoch. Postupom času sa stáva viac nápadným.

Malé percento mužov touto poruchou doslova trpí v mužskom tele. Teda ide o inú poruchu nazývanú dysfória. Muž potom radšej volí hormonálnu terapiu alebo dokonca operáciu. Potom sa premení a žije permanentne v ženskom tele.

 

VIDEO: Pozrite sa, ako taký transvestita vyzerá. Video je po nemecky. 

 

Príznaky transvestitizmu

Zmena šiat je najčastejšia práve u mužov. Často začína v detstve alebo v čase dospievania. Najprv začína pozvoľna. Napríklad nosením jednej časti oblečenia.

Postupne jedinec pridáva ďalšie kusy až do plného outfitu. Ďalej prichádza líčenie a vlasy. Väčšina týchto mužov je prekvapivo heterosexuálna.

Pri diagnóze transvestitickej choroby musí osoba pociťovať trvalé a intenzívne vzrušenie z nosenia šiat opačného pohlavia. Príznaky musia trvať po dobu 6 mesiacov a spôsobovať danej osobe stres a nepohodlie v normálnom živote.

Túžba po prezliekaní je väčšinou trvalá. Intenzita môže byť v čase premenlivá. Porucha sa dopĺňa s ostatnými typu: fetišizmus, masochizmus a ďalšie.

 

Príčiny transvestitizmu

Nie sú známe žiadne konkrétne príčiny. Dokázané je len to, že prezliekanie v detstve prináša vzrušenie, ktoré v puberte prechádza do sexuálneho opojenia. Postupom času je správanie čím ďalej, tým odvážnejšie. Túžba po prezliekaní môže zostať aj po vymiznutí sexuálnej vzrušivosti.

 

Právne postihy

V praxi transvestiti nie sú často stíhaní, pretože svoje chute ukájajú väčšinou doma. Na rozdiel od fetišistov nekradnú veci iným ženám. Šaty si skôr požičajú od manželky alebo príbuzných a kamarátok.

 

Liečba

Transvestitizmus nevyžaduje špeciálnu liečbu. Keď sa to vezme technicky, nejde o poruchu. Vo vzácnych prípadoch si je možné predstaviť nariadenie ochrannej liečby súdom. Prípadne vplyvom manželky alebo partnerky.

Niektorí transvestiti vyhľadajú pomoc odborného terapeuta sami. Motívom môže byť posmech okolia, depresia alebo stres vyvolaný neobyčajnými fantáziami.

 

Voyerizmus

Psychosexuálna porucha, ktorá spočíva v pozorovaní nahoty druhých ľudí. Voyer sa rád pozerá. Netúži teda po žiadnom fyzickom kontakte alebo aktivite s pozorovanými objektami. Hoci túži po sexe s pozorovanou osobou, v realite k sexu takmer nikdy nedôjde. Musí mu tak stačiť masturbácia v úkryte alebo neskôr doma.

 

Príznaky voyerizmu

Osoba pociťuje intenzívne sexuálne vzrušenie pozorovaním vyzlečených ľudí, ľudí polonahých alebo sexuálne aktívnych. Počas pozorovania dochádza väčšinou masturbácii. Sledovanie prebieha v tajnosti bez vedomia pozorovanej osoby. Väčšinou sú pozorovateľmi muži.

 

Príčiny voyerizmu

Nie sú známe žiadne príčiny. Existujú určité rizikové faktory zvyšujúce pravdepodobnosť vzniku poruchy. Tam podľa psychológov spadá napríklad sexuálne znásilnenie v detstve alebo neschopnosť nadviazať plnohodnotný partnerský vzťah.

Všeobecne má k voyerizmu sklon veľa ľudí, ale veľa z nich túto skutočnosť tají. Dá sa povedať, že sa rád pozrie takmer každý. Existuje však určitá hranica, kedy sa už pozorovanie stáva problémom.

 

Postihy voyerov

Všeobecne sa voyeri stretávajú so zákonom často nedostávajú. Pokiaľ áno, ide o menej závažné aktivity. Najčastejšie dôjde k narušeniu osobnej slobody a krádeže drobných predmetov z miesta pozorovania (na pamiatku). Pokiaľ je voyer pristihnutý pri masturbácii, môže byť stíhaný za výtržníctvo.

 

Liečba voyerizmu

Voyer väčšinou sám pomoc nevyhľadá. Pokiaľ áno, potom je to kvôli psychologickým problémom a sexuálnym dysfunkciám v partnerskom živote.

Samotná liečba zahŕňa skupinovú terapiu, psychoterapiu a lieky. Prvé fázy sú zamerané na učenie správnych vzorov spoločenského správania. Tie zahŕňajú rešpektovanie priestoru druhých osôb a vyhýbanie sa rizikovým miestam.

Kognitívno-behaviorálna terapia môže pomôcť s kontrolou impulzov na špehovanie ostatných. Tiež učí jedincov nové a zdravšie spôsoby, ako sa sexuálne vzrušiť. Pre liečbu je možné klasicky použiť antiandrogény a antidepresíva.

 

Zoofília

Láska k zvieraťu sa môže zvrhnúť na sexuálnu túžbu. V takom prípade ide o sexuálnu deviáciu, ktorú je potrebné liečiť. Medzi psychológmi panujú spory, pretože časť z nich tvrdí, že ide o sexuálnu orientáciu. Rozporuplne pozerajú na zoofíliu aj právne rady rôznych krajín.

Sex so zvieratami môže zahŕňať feláciu, cunilingus, masturbáciu, análnu a vaginálnu súlož. O deviáciu ide v prípade, že jedinec preferuje zviera aj v prípade, keď je dostupný ľudský partner.

 

Príznaky zoofílie

Jedinec pozerá na zvieratá ako na sexuálny objekt. Opakujú sa u neho sexuálne fantázie zahŕňajúce zvieratá. Vnútri je tlačený pudmi, ktoré ho nútia vykonávať sex so zvieraťom.

 

Príčiny zoofílie

Príčiny sú stále neisté. Dá sa povedať, že ide o istý druh fetiše. Tento je zameraný na objekt zvieraťa. Možnou príčinou je zlyhanie v nájdení toho pravého ľudského partnera. Svoj vplyv môžu mať aj zlé sexuálne skúsenosti s ľuďmi. Niektorí ľudia možno len chcú „skúsiť niečo nové“.

 

Postihy zoofílie

Česká legislatíva zakazuje šírenie materiálov, ktoré znázorňujú sex so zvieratami. Za taký čin hrozí trest odňatia slobody až na 1 rok. Držanie materiálu nie je zákonom upravené. Samotný sex so zvieraťom paradoxne nie je trestný. Len v prípade, kedy by išlo o týranie, prípadne poškodenie cudzích vecí zvieraťa.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Podrobný článok o zoofíli a rizikách sexu so zvieratami

sex so zvieratami

 

Nekrofília

Vzťah k mŕtvym telám a chuť na sex s ľudskými mŕtvolami a ostatkami. Tak je možné charakterizovať nekrofíliu. Začína to napríklad len sexuálnou hrou na upírov, ale závislosť sa môže stupňovať.

Vzrušenie v blízkosti mŕtvol. Nasleduje masturbácia. Potom dotyky s mŕtvymi a koniec aj sex. Najdrsnejšia forma predstavuje vraha, ktorý usmrtí svoju obeť s cieľom ďalšieho sexuálneho uspokojenia.

 

Príznaky nekrofílie

Ľudia s nekrofíliou pociťujú silnú túžbu byť v blízkosti mŕtveho tela. Predstavy sú rôzne. Dôležitým faktorom je silný pocit vzrušenia, ktorý nie je možné zastaviť.

Ľudia s touto deviáciou často vyhľadávajú zamestnanie, ktoré umožňuje blízky kontakt s mŕtvymi. Existuje niekoľko osobnostných rysov, ktoré môžu predznamenať túto deviáciu:

  • malá schopnosť vyjsť so živými ľuďmi
  • hovorenie zahŕňajúce veľa výrazov okolo smrti, až fascinácia smrťou
  • nudná konverzácia bez života
  • záľuba v tmavých farbách
  • riešenie konfliktov násilnou cestou

 

Príčiny nekrofílie

Najčastejšie sú postihnutí heterosexuálni muži medzi 20 až 50 rokmi. Deviácia môže plynúť z intenzívneho strachu zo sexu so živými partnermi.

Mŕtve telá sú emočne a fyzicky neškodné. Tým pádom je ľahšie vyjadriť sexuálne potreby. Niektorých môže priťahovať fakt, že mŕtvi nemôžu odmietnuť, nesúhlasiť a odmietať sex.

Niektoré prípady nekrofílie zahŕňajú motív romantickej lásky, kedy osoba nažive chce mať svojho milovaného stále pre seba.

 

Postihy nekrofílie

Nekrofili vo väčšine prípadov nie sú nebezpeční. Uspokoja sa s navodením pochmúrnej atmosféry pohrebov alebo si najmú prostitútku, ktorá mŕtvu len hrá.

Horší prípad sú nekrofilní sadisti. Tí zabíjajú svoje obete, aby mohli mať kontrolu nad bezvládnym telom. Podľa trestného zákona je takéto konanie považované za vraždu.

Do úvahy ešte pripadá trestné stíhanie za hanobenie ľudských ostatkov. To v prípade, keby daná osoba pracovala napríklad v márnici a mala ľahký prístup k objektom svojej túžby.

 

Liečba nekrofílie

Opäť pomáha psychoanalýza, kognitívna a behaviorálna terapia, hypnóza a terapia s pomocou liekov. Pokiaľ osoba neobťažuje svoje okolie, nie je nebezpečná pre ostatných ľudí a samej osobe to nevadí (potom by šlo o poruchu), nie je potrebné nekrofíliu liečiť.

 

VIDEO: Skutočný nekrofil hovorí o vraždení sadistických nekrofilov. 

 

Pyrofília

V prípade tejto deviácie je vzrušenie vyvolané ohňom. Často je táto porucha spájaná aj so zakladaním požiarov. Výskyt tejto deviácie je oproti ostatným deviáciám nízky.

Nie je možné povedať, že každé založenie požiaru je motivované sexuálnym vzrušením. Pyrofili sú radi blízko ohňa. Pracujú teda ako dobrovoľní hasiči alebo ako hasiči z povolania.

 

Príznaky pyrofílie

Medzi príznaky deviácie patrí sexuálne vzrušenie pri pohľade na oheň. Ďalej opakujúca sa fantázia zahŕňajúca oheň a silnú sexuálnu túžbu spojenú s týmto živlom.

 

Príčiny pyrofílie

Táto deviácia je tak vzácna, že chýba dostatok podkladov na presné odhalenie príčin.

 

Postihy pyrofílie

V prípade založenia požiaru hrozí delikt všeobecného ohrozenia.

 

Liečba pyrofílie

Rovnako, ako v prípade ostatných deviácií, je možné zahrnúť liečbu pomocou psychoterapie a liekov.

 

Poznajte samých seba a nebuďte pre okolie hrozbou

Na vývoj parafílie ukazujú už prvé príznaky v detstve. Napríklad u transsexuálov a transvestitov spočívajú tieto znaky v hraní s hračkami a šatami opačného pohlavia. Týranie zvierať v detstve je typické u budúcich sexuálnych agresorov.

Líšia sa aj masturbačné fantázie a polučné sny. Tie zodpovedajú deviantnému zameraniu danej osoby. Typické sú funkčné poruchy erekcie pri započatí koitu. Nápadný je neskorý alebo príliš skorý začiatok sexuálnych aktivít. K sexu má jedinec len malú motiváciu a postráda sexuálnu empatiu. Z toho plynie ich neschopnosť pri dvorení partnerke.

Muž s deviáciou nedokáže porozumieť sexuálnym potrebám partnerky. Tiež postráda typické prvé platonické zamilovanie a prežívanie veľkej lásky. Tým pádom nie je schopný udržať dlhodobý partnerský vzťah.

Špecifické je aj zameranie na určité časti tela. Normálny muž preferuje prsia a lono. Sadista naopak panvu a stehná. Pedofil pozerá predovšetkým na tvár.

Vyššie uvedené znaky sa môžu vyskytovať aj u normálnych jedincov. Je teda nutné pozorovať celú situáciu komplexne.

Veda ešte stále nepozná odpovede na všetky otázky z hľadiska sexuálnych deviácií. Mnohé z nich sú neškodné, ale očividne existujú aj spoločensky veľmi nebezpečné formy. Čím viac budeme vedieť, tým ľahšie bude možné do budúcna zabrániť tragédiám a zbytočným nehodám.

ĎALEJ ČÍTAJTE: Podrobne o jednotlivých deviáciách, ktoré stále neúnavne dopĺňame